Knihy, ktoré ovplyvnili slovenských spisovateľov

Pochybovať o význame kníh nemá zmysel. Obohacujú človeka vo viacerých smeroch a ich prínos je neodškriepiteľný pre všetky vekové kategórie čitateľov. Či už ide o prehlbovanie slovnej zásoby, rozvíjanie fantázie alebo o získavanie informácií, kniha nám bola vždy dobrým spoločníkom. Spýtali sme sa preto slovenských spisovateľov, čo chcú odovzdať ľuďom práve svojimi textami a v čom vidia zmysel kníh, ale i ktorá kniha ich najviac ovplyvnila a prečo vlastne čítajú.

Ako prvý odpovedal spisovateľ, publicista a vydavateľ internetového magazínu Sieťovka, Róbert Dyda.

foto: Róbert Dyda

„Slovníková definícia hovorí, že kniha je nejasne definovaný termín, lebo ňou môže byť aj pergamenový zvitok ale aj digitálny dokument, ktorý uchováva informácie. Ale literatúra nemôže byť takto strohá. Najväčší prínos je v tom, že nám umožňuje precítiť situácie, do ktorých sme buď ešte nedorástli alebo sme ich nemohli zažiť. Pandémia navyše potvrdila, že vďaka knihe sa zatvorení dokážeme presunúť trebárs aj do stredu zeme, či do reštaurácie na konci vesmíru. Dnes viac ako inokedy mi prichádzajú na pamäť slová šéfa islandskej delegácie, keď boli čestným hosťom na frankfurtskom knižnom veľtrhu, že síce nemajú univerzity, slávnych sochárov a maliarov, ale majú príbehy, ktoré si po generácie odovzdávajú. Island je dnes krajinou s najväčším počtom čitateľov na svete.  Príbehy budú tým jediným, čo po nás ostanú. Šťastné aj nešťastné, múdre ale aj hlúpe.“

Dodal, že je ťažké vybrať iba jednu knihu, ktorá ho najviac zasiahla, ale zároveň podotkol: „Ak by som to mal zobrať od podlahy, potom to bola Říhova Detská encyklopédia, ktorú som dostal cca 5 ročný, keď už si moja dobrá mama nevedela poradiť s otázkami typu Ako sa dostane obraz do televízora ale kvapka vody z kohútika do mora. Hoci neskôr prišli rôzne literárne zážitky, nič ma už tak o svete nenaučilo ako táto štvorcová knižka.“

Podobne ako Róbert to vidí aj Lenka Gahérová, a svojimi knihami chce v prvom rade umožniť únik z reality.

foto: Lenka Gahérová

„Píšem príbehy zo života, ktoré v sebe nesú zábavu a po dočítaní zanechajú príjemný pocit. Moje knihy majú šťastné konce. V reálnom živote je toľko problémov, zákernosti a špiny, že si ľudia vo svojom voľnom čase zaslúžia dostať do ruky niečo, pri čom si oddýchnu a zasmejú sa. Keď  čitatelia pochopia, že je dôležitá  láska a zachovanie si človečiny, som šťastná. Mňa ako autorku i ako človeka zasiahlo veľa kníh, ale pravidelne sa vraciam k Jane Eyrovej, ktorú som už čítala viac ako dvadsaťkrát.“

Svetlanu Majchrákovú, autorku publikácií pre deti, na čítaní najviac fascinuje priestor a množstvo príbehov, ktoré vďaka nim môžeme prežiť.

„Je všeobecne známe, že čítanie má pozitívny vplyv na činnosť mozgu, že knihy zlepšujú pamäť, rozširujú slovnú zásobu a nenápadne nám pomáhajú pri osvojení si pravopisu i analytickom myslení,  vďaka nim sa formuje rebríček hodnôt čitateľa,  poskytujú mu vedomosti a podobne.  Tých benefitov, ktoré nám knihy okrem príbehu poskytujú je omnoho viac, ale to všetci vieme. Avšak čo najviac fascinuje mňa, je priestor. Ten obrovský priestor a všetky tie svety, ktoré nám knihy prostredníctvom príbehom a postáv otvárajú.  Žiaden autor ich nemôže nalinajkovať, pretože čitateľov vlastný mozog si ich vďaka jej veličenstvu Predstavivosti ušije presne podľa svojho gusta!“

foto: Svetlana Majchráková

Do ankety sa zapojil aj majiteľ vydavateľstva Elist, vášnivý cestovateľ a spisovateľ, Peter Hoferek, ktorý si myslí, že hoci knihy do istej miery zastúpil internet, nedokáže ich však plnohodnotne nahradiť.

„Kniha má svoju dušu. Dokážeme si k nej vytvoriť väčší vzťah, ako k textu na internete. Kým na internete si môže písať hocikto hocičo a hocijako, do kníh obyčajne putuje text, ktorý už má istú úroveň a je aj výborným učiteľom jazyka. Paradoxne, kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila nemá veľa textu… je ňou Atlas sveta. Inšpirovala ma k tomu, aby som sa na mnohé miesta sám vybral a videl, čo sa naozaj schováva za tými farebnými mapami. “

foto: Peter Hoferek

Pre Andreu Boldišovú, autorku ženských románov, je v príbehoch dôležitá rovnocennosť pohlaví a uveriteľnosť, čo sa snaží vkladať aj do svojich kníh.

“Mojou srdcovkou, ktorú zatiaľ žiadna kniha neprekonala, je Larin príbeh od Diany Beate Hellmannovej. Okrem toho, že táto kniha má všetko, čo skvelá kniha má mať, človek si pri nej poplače, zasmeje sa, naučí sa o živote i o smrti, zásadne ovplyvnila môj pohľad na vzťah muža a ženy.”

foto: Andrea Boldišová

Milým spôsobom priblížila prínos čítania i Toňa Revajová, ktorej kniha Rok Sivka ohniváka získala viaceré ocenenia ako Cena Bibliotéky 2019 či zápis na Čestnú listinu Medzinárodnej únie detskej knihy 2020.

foto: Toňa Revajová

“„Milá pani Toňa Revajová! Volám sa Emka. Som žiačka 4. B a…“ List mi prišiel niekoľko dní po besede v Tvrdošíne a napísalo ho dievčatko, ktoré v preplnenej klubovni sedelo v prvom rade. Dnes sa Emka pomaly blíži k maturite. Možno by ju potešilo, že jej list stále mám. Že z neho niekedy prečítam pár viet na stretnutiach s deťmi, že si ho niekoľko učiteliek alebo knihovníčok odfotilo. „Bez kníh by svet bol iba o počítačoch. Pri počítači sedím a hrám sa a nemám z toho žiadny úžitok. Pri knihe je to úplne iné. Sedím síce na jednom mieste, ale keby sa dej odohrával na severnom póle, preniesla by som sa tam aj ja. S knihou sa dostanem všade.“ A na konci mi Emka neželala zdravie, šťastie alebo kopec peňazí (😊nie, že by sa mi to všetko nezišlo). Zaželala mi, aby som mala dosť času na čítanie. A to prajem aj ja Vám všetkým. “

Autor: Miroslava Varáčková, Monika Macháčková

Tri otázky pre autorov

Určite poznáte výrok, že ak sa niekto chce stať spisovateľom, najskôr musí veľa-veľa čítať. A neprestávať s tým, ani keď sa už spisovateľom stane. Autori, zapojení do našej iniciatívy sú poriadni knihožrúti a ich blízki to veľmi dobre vedia. Preto si aj pod vianočným stromčekom našli knihy.

A dokázali cez sviatky nepracovať? Či chystajú pre svojich čitateľov?  Oslovili sme skupinu autorov a položili sme im tri rovnaké otázky.

1.Aké knihy si si našla pod stromčekom?

2. Čo všetko si stihla prečítať cez sviatky?

3.  Pracuješ na novom rukopise?

Lucia Braunová:

1. Tento rok som napísala Ježiškovi, že by som si priala motivačné knihy a Poviedky o psoch.  Okrem poviedok mi priniesol YA román Nedaj sa, knihy o jóge, Fitness recepty,  Štastie alebo gauč od Maroša Molnára a knihy od Marie Kondo, kde sa venuje japonskému umeniu o upratovaní – veľmi zaujímavé čítanie,  také harmonické a čisté 😀

2. No, hanbím sa to priznať, ale “až” jednu knihu. Budinka od Tomáša Najta a milovníkom napätia  môžem len a len odporučiť.  Teraz mám rozčítanú knihu Kúzelné upratovanie, práve od spomínanej Japonky Marie Kondo. Niežeby sa mi nechcelo čítať,  práve naopak, ale nebol časový priestor.

3. Momentálne iba myšlienkami. Niet času pri deťoch,  nakoľko jedno z nich ešte nechodí do škôlky a je to malý huncút, musím mať oči na každej svetovej strane. A dcérka má vianočné prázdniny.

foto: Lucia Braunová

Michal Škombár:

1. Dostal som audioknihu Smršť od Jozefa Kariku. Som zvedavý ako na samotný príbeh, tak aj na nahrávku. Doposiaľ som audioknihy veľmi nepočúval.

2. Čítal som novinku od Stephena Kinga-Inštitúcia. Ešte mi chýba pár strán do konca, ale príbeh je zatiaľ kvalitný.

3. Práve dokončujem môj druhý príbeh zo slovenského prostredia, v ktorom budú figurovať ako hlavné postavy malý chlapec a čerstvo dospelý mladík. Obaja si budú prechádzať podobnými životnými udalosťami. Samozrejme to bude okorenené fantasy prvkami.

Ivica Ďuricová:

1. Polibek v Římě od Catherine Rider, Variácie záhad od Andrého Acimana a ešte poukážku do Martinusu, takže som si sama vybrala aj ďalšie

2. Takmer na jeden hlt som dala Úsmev ženy od Nicolasa Barreaua, úžasná kniha. Tesne pred Vianocami som dočítala šteklivý príbeh Habibi od slovenskej autorky Baji Dolce a aktuálne mám rozčítaný e-book Writing the Romantic Comedy od Billyho Mernita. Rada sa zlepšujem v technike písania príbehov a táto kniha zatiaľ vyzerá super.

3. Myseľ autora nikdy nespí a ja mám v hlave tri nové príbehy. Aktuálne sa rozhodujem, ktorému z nich dať prednosť. Buď to bude pokračovanie mojej mystery série Zlaté puto, alebo si opäť rozpíšem romantiku z edície, do ktorej patrili aj moje predošlé dve knihy Detektív z minulosti a Cudzinec z papiera, tie mali u čitateľov zatiaľ najväčší úspech. Takže uvidíme, múdrejšia budem po novom roku. Čitatelia sa však v roku 2021 určite môžu tešiť na minimálne dve moje nové knihy.

foto: Ivica Ďuricová

Ruženka Scherhauferová:

1. Tento rok som Ježiškovi naznačila, že chcem pod stromček motivačné knihy a poslúchol ma. Obsahujú veľa zázračných rád a zaujímavostí . V nich sa človek dozvie množstvo podrobností o tom, ako dodržiavať nielen správnu životosprávu, ale si aj udržiavať duševnú rovnováhu  a odbúravať stres. Osobitne ma potešila kniha o slovenských krojoch Odetí do krásy.

2. Zatiaľ si stíham listovať knižku Odetí do krasy. Kniha je naozaj krásna, poučná, obsahuje množstvo farebných fotografií a približuje kroje jednotlivých regiónov. Priznám sa, že je to kniha, ktorá mi pomôže pri mojom ďalšom koníčku. Vo voľnom čase maľujem a kreslím tanečníkov v krojoch. Takže naberám vedomosti.

3. Na jar mi vychádza romantická kniha o láske sedemnásťročného študenta k staršej žene. Teraz, cez vianočné sviatky, som začala s písaním zaujímavého celoživotného  príbehu Židovky, ktorej rodičia zahynuli v koncentračnom tábore v druhej svetovej vojne a ona sa ukrývala na strednom Slovensku, aby prežila. Po oslobodení odišla do Izraela, ale neskôr sa na Slovensko vrátila.  

Mirka Varáčková

1. Rôzne oddychovky pre mládež od slovenských i zahraničných autorov, ktoré mám rada, pretože sa dá pri nich dobre vypnúť a zasnívať sa. Spomeniem napríklad Všetko, na čom záleží od Lucky Braunovej.

2. Veľa toho nie je, keďže som sa venovala hlavne rodine a iniciatíve Zachráň knihu. Mala som chuť na všemožné aktivity v rámci domácnosti a sociálnych sietí, keďže nečinného sedenia a zabíjania času bolo už dosť. Podarilo sa mi rozčítať knihu Tweetni mi, milý príbeh o dievčati, ktoré ide proti prúdu.

3. Už áno. Mala som takmer rok prestávku v písaní a len nedávno sa mi konečne podarilo sadnúť si k rozpracovanému rukopisu. Má pracovný názov Nedokonalí, je o sile priateľstva, lásky a rodiny, venujem sa v ňom aj vplyvu nezodpovedného správania k prírode a odpadu na naše životy, a dostala som naň štipendium z Fondu na podporu umenia, z čoho sa veľmi teším, lebo mi to pomohlo ako spisovateľke prežiť neľahký rok. Verím, že kniha vyjde už tento rok, azda pred letom.

foto: Miroslava Varáčková

Monika Macháčková

1. Knihy musia byť a preto aj u nás pod stromčekom ich bola riadna kopa, každý mal svoju. Toto je tá moja 🙂 Gaštanko /S. Sveistrup/, Osamelosť prvočísiel/P. Giordano/, Hviezda jasná / Matkin/, Čo všetko o mne nevieš / Hirax/, Dcéry Márie Terézie /F. Wiessensteier/, Stĺpky po našem (L. Slimák/,  Aristokratka u královského dvora /E.Boček/, Strieborné krídla /C.Läckberg/, Temné piesky /R.Bryndza/, Písať príbeh /Dušek Dušan, Puškáš Jozef/, Posledná k. & k. barónka /Lavrík Silvester/, Tri dni do raja/Bystričanová Silvia/

2. Priznám sa, že počas sviatkov som veľa nečítala. Po troch mesiacoch sme konečne mali syna s priateľkou u nás, tak sme si užívali ich prítomnosť. Stihla som akurát Nesbovo Kráľovstvo a po Novom roku Aristokratku na královskom dvore a Strieborné krídla. Teraz som sa začítala do Bryndzu.

3. V tejto chvíli ešte nie, premýšľam, ktorej z tém, ktoré mi búšia v hlave, sa budem venovať najskôr. Mám asi tri námety na úplne nové príbehy a čoraz viac ma pokúša napísať pokračovanie k Rozbitej, dva samostatné príbehy hlavných ženských hrdiniek. Rozhodne však ešte v januári začnem písať, aby som sa udržala v rytme. Ak sa nič nezmení, tak okolo Valentína by konečne mal prísť na svet aj odložený príbeh Nikdy nebudem piť slaný čaj, ktorý bol pôvodne naplánovaný na jún 2020, ale corona prekazila jeho narodenie. A potešila by som sa, keby som mohla robiť aj na ďalšej Osudovke, ale zatiaľ sa vydavateľstvo nevyjadrilo. Tak mi držte palce .

foto: Monika Macháčková

Vojtech Beniczky

1. Prial som si zbierku poviedok od kolektívu slovenských autorov Slovensko NOIR a teším sa, že ma Ježiško vyslyšal. Podieľalo sa nej 17 slovenských autorov. Zatiaľ som sa dostal len k jednej, ktorú napísal Juraj Thal a musím povedať, že sa mu podarila. Už sa teším na ďalšie.

2. Mne ten čas akosi rýchlo ubehol. Začal som čítať severské krimi Nôž, ktoré Jo Nesbo napísal ako zatiaľ poslednú knihu série, kde ako hlavný hrdina vystupuje Harry Hole. Prečítal som aj všetkých predchádzajúcich 11 dielov, tak to konečne budem mať komplet. 

3. Mám rozpísanú štvrtú knihu s hlavnou postavou Paulou Santorisovou. Momentálne som asi v polovici a verím, že sa mi ju podarí dokončiť čo možno najskôr. Mojím prianím je, aby sa ešte tento rok objavila na pultoch kníhkupectiev. Tak uvidíme, či sa mi to prianie splní.

Napísali: Monika Macháčková, Miroslava Varáčková

Vianoce u slovenských spisovateľov

S Vianocami sa spája množstvo tradícií, ktoré sú viac či menej známe. Mnohé z nich nás naučili dodržiavať staré mamy a sú odovzdávané z generácie na generáciu. Neodmysliteľná kapustnica, veľká misa zemiakového šalátu, kapor či niekoľko druhov koláčov bezpochyby patria na štedrovečerný stôl u väčšiny Slovákov. Nejeden z nás nachystá i tanier pre pocestného či jablko, ktoré po rozkrojení prezradí, či nás čaká rok plný zdravia. Ale čo napríklad také hádzanie orechov do kútov domu pre hojnosť alebo topánky slobodného dievčaťa, aby zistilo, či sa do roka vydá?

Spýtali sme sa slovenských spisovateľov, ako vyzerajú najväčšie sviatky zimy v ich rodinách.

Monika Macháčková: „Kedysi sme sa na Štedrý večer striedali – jeden rok sme boli u mojich rodičov a druhý u manželových. Už to nejde,  zo štyroch nám zostala iba moja mama. Tak si vždy spomenieme na tých, ktorí oslavujú Vianoce vo Večnosti.  Náš rodinný štedrovečerný rituál sme si vytvorili s manželom kombináciou toho, čo sme si priniesli každý z rodičovského hniezda. Ja musím mať na obed šošovicovú polievku, môj muž zasa večer špeciálnu dubákovú.  Samozrejme, na večeru máme klasiku – oplátky s medom a cesnakom, majonézový aj cibuľový šalát, aspoň tri druhy ryby, lebo ja ani syn nejeme kapra. Klasika pokračuje aj v tom, že pri sledovaní štedrovečernej rozprávky ešte maškrtíme na zákuskoch a potom je nám ťažko a nevieme zaspať.“

foto: Monika Macháčková

Miroslava Varáčková: „Aké tradície dodržiavam? Prázdny tanier pre pocestného, oplátky s medom, prekrojené jablko, medový kríž na čelo, kúsok cesnaku, modlitba… Taká slovenská klasika. Hlavné je, aby nás nikdy nebolo menej ako teraz a aby sme si vždy uvedomili, o čom sú tieto sviatky.“

Jana Pronská: „Keď spomeniem svojim dospeláckym deťom tradície – prevrátia očami, ale tiež ich zaujíma či bude kapustnica ako každý rok a tiež to, či Vianoce budú Vianocami so všetkými tradíciami, ktoré k nim patria.“

Hana Repová: „Tradície? Večeru začíname tradične modlitbou, pokračujeme prípitkom a vianočnou oblátkou s medom, cesnakom a chrenom. Vkladáme peniaze pod obrus, aby sa rozmnožili, ale oni naopak niekedy zmiznú. Inak asi tradičné vianočné stolovanie, keď sa otec modlí, iba mama môže vstať od vianočne prestretého stola a my ostatní sa snažíme vyjednávať s mamou, koľko nám z ktorého chodu môže naložiť, lebo ich máme naozaj strašne veľa.“

Peter Šloser: „Pre mňa je najdôležitejšia príjemná atmosféra s najbližšími, ku ktorej prispeje aj kúsok oplátky s medom, orech, strúčik cesnaku, hubová polievka a šťavnatý vyprážaný kapor.“

foto: Peter Šloser

Simona Rošková: „Tradície dodržiavame ako asi väčšina Slovákov. Na stole nám nesmie chýbať rozkrojené jabĺčko, pod tanierom nejaké to euro, oplátky s medom, kapustnica, fazuľa na kyslo, zemiakový šalát s rybou a rezňami, ktoré si žiadajú deti. Vianočnú atmosféru dotvára horiaca sviečka a v pozadí nám hrajú vianočné piesne.”

foto: Simona Rošková

Peter Opet: „Všetky tradície, ktoré sme si priniesli do našej rodiny z detstva: vkladanie bankovky pod misu s jedlo, med, oplátky, kapustnicu, rybu, šalát, prekrojenie jabĺčka, orechy a potom vrtenie na zadku a vrhnutie sa na darčeky.“

Lena Riečanská: „Vianoce majú svoju silu, krásu, čaro. Robia nás lepšími a vnímavejšími. Ja milujem už čas Adventu, keď sa krôčik po krôčiku blížime k Vianociam. U nás v kuchyni už tradične spolu s mojimi deťmi a vnúčatami spievame koledy, pečieme a medom rozvoniava celá kuchyňa.“

foto: Lena Riečanská

Július Belan: „Medzi také NAJ tradície patrí hádzanie vlašských orechov do všetkých kútov v izbe a medové krížiky na čelo.“

Adriana Macháčová: „Keďže momentálne žijem v Holandsku, hľadám akýsi kompromis, pretože tu sa vianočné tradície líšia od tých v strednej Európe. Najvýznamnejším dňom je 5. december, keď Sinterklaas (Mikuláš) prináša darčeky a slávnostná večera pripomína našu štedrovečernú vianočnú. Vianočné oslavy v Holandsku sú oddelené od darčekovej tradície. 24. december je obyčajný všedný deň. Až 25. december je v znamení voľna a pokoja, kedy sa stretávajú celé rodiny. Na stole nesmú chýbať rôzne morské špeciality, ale tradíciou je pečený zajac so zemiakmi. Deti dostávajú už iba rôzne sladkosti, ktoré im donesie Kerstman (Vianočný muž). Naše sviatky budú mať z každého rožku trošku. Chýbať nám budú iba oplátky a poctivé údené do kapustnice, keďže v obchodoch som tieto potraviny nenašla. Ale zoženiem niečo alternatívne. Veď aj kapra nahradí morská kambala, nech je naša štedrá večera 24. decembra taká, ako ju poznáme z domu. A 25. budem po prvýkrát pripravovať zajaca. Dúfam, že sa mi podarí.“

foto: Adriana Macháčová

Svetlana Majchráková: „Každé Vianoce vyzdobím dom od zvončeka pri dverách až po záhradný domček (bez ohľadu na mienku susedov), urobím minimálne 1 dobrý skutok (pre druhých, nie pre seba), napečiem toľko koláčov, že ich už nikto nevládze jesť (o rok to isto vypočítam lepšie), darčeky musím ihneď zabaliť do vianočného papiera, aby som ich do Vianoc všetky neprečítala (často to nepomôže), napriek odporúčanej „pohode“ sa štverám po horách či zrúcaninách (odmenou sú vtipné komentáre vlastných detí) a verím v zázraky…“

foto: Svetlana Majchráková

Lucia Braunová: „Vinš, koledy, jabĺčko, oblátky,  šupina pod obrus, oriešky do kútov, modlitba , šošovicova polievka, šalát, kapor, nič z toho nesmie u nás chýbať.  A najkrajšia tradícia je, že  sme spolu ako rodina a navštevujeme sa s ostatnou rodinnou posádkou.“

Eva Dedinská: „Naše “Dedinské” Vianoce sa nesú v zmysle – Štedrý večer v úzkom kruhu rodiny. Máme zaužívané, že 25.12. na Božie narodenie – ako tomu mi hovoríme – ideme k jednej babke, a na Štefana 26.12. k druhej babke. Štedrá večera u nás začína tým, že naše deti Natálka a Riško zvonia zvončekom od vchodových dverí a vinšujú vinš, ktorý si sami v ten deň vymyslia. Samozrejme nesmú chýbať medovē krížiky na čelá a rozkrojené jablčko.  Vianoce však nie sú o tradíciách, ale o tom, aby sme boli spolu.“

Maria Corvus: „Tieto Vianoce boli u mňa v znamení pokoja a pohody. Tešila som sa na moje každodenné capuccino so škoricou, ktoré mi počas Vianoc chutí viac. Neupratovala som ako divá, nepozerala som správy.Tešila som sa na každú rozprávku, aj keď som ju videla azda 10x. Ale Vianoce sú aj o tom. O rozprávkach. Aspoň na chvíľu sa môžeme vrátiť do detstva.“

foto: Maria Corvus

Peter Kalva: „Po rozbalení darčekov som sa kedysi utekal zašiť do izby a začal som si čítať knihy, ktoré som dostal, teraz sa zašijeme s deťmi a ideme si pozrieť, aké knihy si našli pod stromčekom.“

Napísali: Miroslava Varáčková, Monika Macháčková