Pochybovať o význame kníh nemá zmysel. Obohacujú človeka vo viacerých smeroch a ich prínos je neodškriepiteľný pre všetky vekové kategórie čitateľov. Či už ide o prehlbovanie slovnej zásoby, rozvíjanie fantázie alebo o získavanie informácií, kniha nám bola vždy dobrým spoločníkom. Spýtali sme sa preto slovenských spisovateľov, čo chcú odovzdať ľuďom práve svojimi textami a v čom vidia zmysel kníh, ale i ktorá kniha ich najviac ovplyvnila a prečo vlastne čítajú.
Ako prvý odpovedal spisovateľ, publicista a vydavateľ internetového magazínu Sieťovka, Róbert Dyda.
„Slovníková definícia hovorí, že kniha je nejasne definovaný termín, lebo ňou môže byť aj pergamenový zvitok ale aj digitálny dokument, ktorý uchováva informácie. Ale literatúra nemôže byť takto strohá. Najväčší prínos je v tom, že nám umožňuje precítiť situácie, do ktorých sme buď ešte nedorástli alebo sme ich nemohli zažiť. Pandémia navyše potvrdila, že vďaka knihe sa zatvorení dokážeme presunúť trebárs aj do stredu zeme, či do reštaurácie na konci vesmíru. Dnes viac ako inokedy mi prichádzajú na pamäť slová šéfa islandskej delegácie, keď boli čestným hosťom na frankfurtskom knižnom veľtrhu, že síce nemajú univerzity, slávnych sochárov a maliarov, ale majú príbehy, ktoré si po generácie odovzdávajú. Island je dnes krajinou s najväčším počtom čitateľov na svete. Príbehy budú tým jediným, čo po nás ostanú. Šťastné aj nešťastné, múdre ale aj hlúpe.“
Dodal, že je ťažké vybrať iba jednu knihu, ktorá ho najviac zasiahla, ale zároveň podotkol: „Ak by som to mal zobrať od podlahy, potom to bola Říhova Detská encyklopédia, ktorú som dostal cca 5 ročný, keď už si moja dobrá mama nevedela poradiť s otázkami typu Ako sa dostane obraz do televízora ale kvapka vody z kohútika do mora. Hoci neskôr prišli rôzne literárne zážitky, nič ma už tak o svete nenaučilo ako táto štvorcová knižka.“
Podobne ako Róbert to vidí aj Lenka Gahérová, a svojimi knihami chce v prvom rade umožniť únik z reality.
„Píšem príbehy zo života, ktoré v sebe nesú zábavu a po dočítaní zanechajú príjemný pocit. Moje knihy majú šťastné konce. V reálnom živote je toľko problémov, zákernosti a špiny, že si ľudia vo svojom voľnom čase zaslúžia dostať do ruky niečo, pri čom si oddýchnu a zasmejú sa. Keď čitatelia pochopia, že je dôležitá láska a zachovanie si človečiny, som šťastná. Mňa ako autorku i ako človeka zasiahlo veľa kníh, ale pravidelne sa vraciam k Jane Eyrovej, ktorú som už čítala viac ako dvadsaťkrát.“
Svetlanu Majchrákovú, autorku publikácií pre deti, na čítaní najviac fascinuje priestor a množstvo príbehov, ktoré vďaka nim môžeme prežiť.
„Je všeobecne známe, že čítanie má pozitívny vplyv na činnosť mozgu, že knihy zlepšujú pamäť, rozširujú slovnú zásobu a nenápadne nám pomáhajú pri osvojení si pravopisu i analytickom myslení, vďaka nim sa formuje rebríček hodnôt čitateľa, poskytujú mu vedomosti a podobne. Tých benefitov, ktoré nám knihy okrem príbehu poskytujú je omnoho viac, ale to všetci vieme. Avšak čo najviac fascinuje mňa, je priestor. Ten obrovský priestor a všetky tie svety, ktoré nám knihy prostredníctvom príbehom a postáv otvárajú. Žiaden autor ich nemôže nalinajkovať, pretože čitateľov vlastný mozog si ich vďaka jej veličenstvu Predstavivosti ušije presne podľa svojho gusta!“
Do ankety sa zapojil aj majiteľ vydavateľstva Elist, vášnivý cestovateľ a spisovateľ, Peter Hoferek, ktorý si myslí, že hoci knihy do istej miery zastúpil internet, nedokáže ich však plnohodnotne nahradiť.
„Kniha má svoju dušu. Dokážeme si k nej vytvoriť väčší vzťah, ako k textu na internete. Kým na internete si môže písať hocikto hocičo a hocijako, do kníh obyčajne putuje text, ktorý už má istú úroveň a je aj výborným učiteľom jazyka. Paradoxne, kniha, ktorá ma najviac ovplyvnila nemá veľa textu… je ňou Atlas sveta. Inšpirovala ma k tomu, aby som sa na mnohé miesta sám vybral a videl, čo sa naozaj schováva za tými farebnými mapami. “
Pre Andreu Boldišovú, autorku ženských románov, je v príbehoch dôležitá rovnocennosť pohlaví a uveriteľnosť, čo sa snaží vkladať aj do svojich kníh.
“Mojou srdcovkou, ktorú zatiaľ žiadna kniha neprekonala, je Larin príbeh od Diany Beate Hellmannovej. Okrem toho, že táto kniha má všetko, čo skvelá kniha má mať, človek si pri nej poplače, zasmeje sa, naučí sa o živote i o smrti, zásadne ovplyvnila môj pohľad na vzťah muža a ženy.”
Milým spôsobom priblížila prínos čítania i Toňa Revajová, ktorej kniha Rok Sivka ohniváka získala viaceré ocenenia ako Cena Bibliotéky 2019 či zápis na Čestnú listinu Medzinárodnej únie detskej knihy 2020.
“„Milá pani Toňa Revajová! Volám sa Emka. Som žiačka 4. B a…“ List mi prišiel niekoľko dní po besede v Tvrdošíne a napísalo ho dievčatko, ktoré v preplnenej klubovni sedelo v prvom rade. Dnes sa Emka pomaly blíži k maturite. Možno by ju potešilo, že jej list stále mám. Že z neho niekedy prečítam pár viet na stretnutiach s deťmi, že si ho niekoľko učiteliek alebo knihovníčok odfotilo. „Bez kníh by svet bol iba o počítačoch. Pri počítači sedím a hrám sa a nemám z toho žiadny úžitok. Pri knihe je to úplne iné. Sedím síce na jednom mieste, ale keby sa dej odohrával na severnom póle, preniesla by som sa tam aj ja. S knihou sa dostanem všade.“ A na konci mi Emka neželala zdravie, šťastie alebo kopec peňazí (😊nie, že by sa mi to všetko nezišlo). Zaželala mi, aby som mala dosť času na čítanie. A to prajem aj ja Vám všetkým. “
Autor: Miroslava Varáčková, Monika Macháčková