S Vianocami sa spája množstvo tradícií, ktoré sú viac či menej známe. Mnohé z nich nás naučili dodržiavať staré mamy a sú odovzdávané z generácie na generáciu. Neodmysliteľná kapustnica, veľká misa zemiakového šalátu, kapor či niekoľko druhov koláčov bezpochyby patria na štedrovečerný stôl u väčšiny Slovákov. Nejeden z nás nachystá i tanier pre pocestného či jablko, ktoré po rozkrojení prezradí, či nás čaká rok plný zdravia. Ale čo napríklad také hádzanie orechov do kútov domu pre hojnosť alebo topánky slobodného dievčaťa, aby zistilo, či sa do roka vydá?
Spýtali sme sa slovenských spisovateľov, ako vyzerajú najväčšie sviatky zimy v ich rodinách.
Monika Macháčková: „Kedysi sme sa na Štedrý večer striedali – jeden rok sme boli u mojich rodičov a druhý u manželových. Už to nejde, zo štyroch nám zostala iba moja mama. Tak si vždy spomenieme na tých, ktorí oslavujú Vianoce vo Večnosti. Náš rodinný štedrovečerný rituál sme si vytvorili s manželom kombináciou toho, čo sme si priniesli každý z rodičovského hniezda. Ja musím mať na obed šošovicovú polievku, môj muž zasa večer špeciálnu dubákovú. Samozrejme, na večeru máme klasiku – oplátky s medom a cesnakom, majonézový aj cibuľový šalát, aspoň tri druhy ryby, lebo ja ani syn nejeme kapra. Klasika pokračuje aj v tom, že pri sledovaní štedrovečernej rozprávky ešte maškrtíme na zákuskoch a potom je nám ťažko a nevieme zaspať.“
Miroslava Varáčková: „Aké tradície dodržiavam? Prázdny tanier pre pocestného, oplátky s medom, prekrojené jablko, medový kríž na čelo, kúsok cesnaku, modlitba… Taká slovenská klasika. Hlavné je, aby nás nikdy nebolo menej ako teraz a aby sme si vždy uvedomili, o čom sú tieto sviatky.“
Jana Pronská: „Keď spomeniem svojim dospeláckym deťom tradície – prevrátia očami, ale tiež ich zaujíma či bude kapustnica ako každý rok a tiež to, či Vianoce budú Vianocami so všetkými tradíciami, ktoré k nim patria.“
Hana Repová: „Tradície? Večeru začíname tradične modlitbou, pokračujeme prípitkom a vianočnou oblátkou s medom, cesnakom a chrenom. Vkladáme peniaze pod obrus, aby sa rozmnožili, ale oni naopak niekedy zmiznú. Inak asi tradičné vianočné stolovanie, keď sa otec modlí, iba mama môže vstať od vianočne prestretého stola a my ostatní sa snažíme vyjednávať s mamou, koľko nám z ktorého chodu môže naložiť, lebo ich máme naozaj strašne veľa.“
Peter Šloser: „Pre mňa je najdôležitejšia príjemná atmosféra s najbližšími, ku ktorej prispeje aj kúsok oplátky s medom, orech, strúčik cesnaku, hubová polievka a šťavnatý vyprážaný kapor.“
Simona Rošková: „Tradície dodržiavame ako asi väčšina Slovákov. Na stole nám nesmie chýbať rozkrojené jabĺčko, pod tanierom nejaké to euro, oplátky s medom, kapustnica, fazuľa na kyslo, zemiakový šalát s rybou a rezňami, ktoré si žiadajú deti. Vianočnú atmosféru dotvára horiaca sviečka a v pozadí nám hrajú vianočné piesne.”
Peter Opet: „Všetky tradície, ktoré sme si priniesli do našej rodiny z detstva: vkladanie bankovky pod misu s jedlo, med, oplátky, kapustnicu, rybu, šalát, prekrojenie jabĺčka, orechy a potom vrtenie na zadku a vrhnutie sa na darčeky.“
Lena Riečanská: „Vianoce majú svoju silu, krásu, čaro. Robia nás lepšími a vnímavejšími. Ja milujem už čas Adventu, keď sa krôčik po krôčiku blížime k Vianociam. U nás v kuchyni už tradične spolu s mojimi deťmi a vnúčatami spievame koledy, pečieme a medom rozvoniava celá kuchyňa.“
Július Belan: „Medzi také NAJ tradície patrí hádzanie vlašských orechov do všetkých kútov v izbe a medové krížiky na čelo.“
Adriana Macháčová: „Keďže momentálne žijem v Holandsku, hľadám akýsi kompromis, pretože tu sa vianočné tradície líšia od tých v strednej Európe. Najvýznamnejším dňom je 5. december, keď Sinterklaas (Mikuláš) prináša darčeky a slávnostná večera pripomína našu štedrovečernú vianočnú. Vianočné oslavy v Holandsku sú oddelené od darčekovej tradície. 24. december je obyčajný všedný deň. Až 25. december je v znamení voľna a pokoja, kedy sa stretávajú celé rodiny. Na stole nesmú chýbať rôzne morské špeciality, ale tradíciou je pečený zajac so zemiakmi. Deti dostávajú už iba rôzne sladkosti, ktoré im donesie Kerstman (Vianočný muž). Naše sviatky budú mať z každého rožku trošku. Chýbať nám budú iba oplátky a poctivé údené do kapustnice, keďže v obchodoch som tieto potraviny nenašla. Ale zoženiem niečo alternatívne. Veď aj kapra nahradí morská kambala, nech je naša štedrá večera 24. decembra taká, ako ju poznáme z domu. A 25. budem po prvýkrát pripravovať zajaca. Dúfam, že sa mi podarí.“
Svetlana Majchráková: „Každé Vianoce vyzdobím dom od zvončeka pri dverách až po záhradný domček (bez ohľadu na mienku susedov), urobím minimálne 1 dobrý skutok (pre druhých, nie pre seba), napečiem toľko koláčov, že ich už nikto nevládze jesť (o rok to isto vypočítam lepšie), darčeky musím ihneď zabaliť do vianočného papiera, aby som ich do Vianoc všetky neprečítala (často to nepomôže), napriek odporúčanej „pohode“ sa štverám po horách či zrúcaninách (odmenou sú vtipné komentáre vlastných detí) a verím v zázraky…“
Lucia Braunová: „Vinš, koledy, jabĺčko, oblátky, šupina pod obrus, oriešky do kútov, modlitba , šošovicova polievka, šalát, kapor, nič z toho nesmie u nás chýbať. A najkrajšia tradícia je, že sme spolu ako rodina a navštevujeme sa s ostatnou rodinnou posádkou.“
Eva Dedinská: „Naše “Dedinské” Vianoce sa nesú v zmysle – Štedrý večer v úzkom kruhu rodiny. Máme zaužívané, že 25.12. na Božie narodenie – ako tomu mi hovoríme – ideme k jednej babke, a na Štefana 26.12. k druhej babke. Štedrá večera u nás začína tým, že naše deti Natálka a Riško zvonia zvončekom od vchodových dverí a vinšujú vinš, ktorý si sami v ten deň vymyslia. Samozrejme nesmú chýbať medovē krížiky na čelá a rozkrojené jablčko. Vianoce však nie sú o tradíciách, ale o tom, aby sme boli spolu.“
Maria Corvus: „Tieto Vianoce boli u mňa v znamení pokoja a pohody. Tešila som sa na moje každodenné capuccino so škoricou, ktoré mi počas Vianoc chutí viac. Neupratovala som ako divá, nepozerala som správy.Tešila som sa na každú rozprávku, aj keď som ju videla azda 10x. Ale Vianoce sú aj o tom. O rozprávkach. Aspoň na chvíľu sa môžeme vrátiť do detstva.“
Peter Kalva: „Po rozbalení darčekov som sa kedysi utekal zašiť do izby a začal som si čítať knihy, ktoré som dostal, teraz sa zašijeme s deťmi a ideme si pozrieť, aké knihy si našli pod stromčekom.“
Napísali: Miroslava Varáčková, Monika Macháčková